AUSTRÁLIA

Austrália je najväčším ostrovom a zároveň najmenším kontinentom na svete, rozprestierajúcim sa po oboch stranách obratníka Kozorožca. Svetadiel dostal meno po Austrálii, jedinom väčšom ,,kúsku” súše v tejto oblasti. Austrálsky ostrovný kontinent obmývajú vody Indického oceánu a Tichého oceánu. Je to zem plná kontrastov, bohatá na jedinečnú flóru a faunu. Väčšia časť krajiny je nezaľudnená, 19 miliónov obyvateľov je sústredených prevažne vo veľkých mestách. Austrália má jednu z najvyšších životných úrovní na svete. Slobodný, vyrovnaný a neformálny životný štýl Austrálčanov rozmanitých kultúr v ich krásnej a bezpečnej krajine je silným argumentom pri rozhodovaní sa všetkých, ktorí uvažujú o Austrálii ako krajine vhodnej na štúdium, život či prácu.

Austrália bola objavená ako posledná z obývaných častí sveta. Prví Austrálčania, pôvodní obyvatelia, anglicky nazývaní Aborigines, prišli do Austrálie asi 60 tisíc rokov p.n.l., keď bolo more zhruba o stodvadsať metrov plytšie, ako je dnes. V tej dobe ešte neboli morské priestory medzi Áziou a Austráliou také široké. Prví Európania, ktorí skúmali pobrežie severnej Austrálie, boli Holanďania (1606). V roku 1770 na východnom pobreží kontinentu pristál James Cook a vyhlásil ho za Anglické územie. Pôvodne bol kontinent nazvaný Nové Holandsko, až od 19. storočia sa začalo používať pomenovanie Austrália (t.z. Južná zem). V r. 1788 bola neďaleko dnešného Sydney založená trestanecká kolónia ako prvá stála európska osada; do polovice 19. stor. bola kolonizovaná väčšina Austrálie. V rokoch 1900 – 1901 bolo šesť dovtedy samostatných kolónií (Nový Južný Wales, Queensland, Južná Austrália, Victoria, Západná Austrália a Tasmánia) spojených do federácie (Austrálsky zväz). V roku 1911 bolo pripojené Severné teritórium (doteraz nemá štatút zväzového štátu). Austrália sa po boku Veľkej Británie zúčastnila prvej aj druhej svetovej vojny a získala v Tichomorí množstvo mandátnych území (Papua-Nová Guinea a ďalšie). Od roku 1931 je Austrália samostatná, zachovala si však členstvo v Commonwealthe. Hlavou štátu je britská kráľovná, ktorú zastupuje generálny guvernér.

Austrália je najnižší, najplochejší a mimo Antarktídy aj najsuchší kontinent. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov. Dĺžka austrálskeho pobrežia je asi 19 650 km. Ročné obdobia sú v Austrálii presne opačne ako na severnej pologuli. Leto je v decembri až februári, zima v júni až auguste. Vďaka svojej ostrovnej pozícii a nedostatočne výraznej fyzickej členitosti tu nie sú extrémne výkyvy počasia. Počasie postupuje z tropického pásma zo severu k miernemu pásmu na juh. Zhruba 40% územia charakterizujú len 2 ročné obdobia - teplé suché obdobie s prevládajúcimi juhovýchodnými vetrami a horúce vlhké obdobie s výraznými dažďami (február, marec). Väčšina austrálskeho vnútrozemia je suchá, preto je zima najlepším obdobím na cestu do týchto oblastí, kde môžu teploty v lete vystúpiť aj nad 50°C. Viac než trištvrtina kontinentu prijíma menej než 600 mm zrážok za rok a polovica kontinentu menej než 300 mm. Kto obľubuje teplo, príde si tu na svoje - celková ročná priemerná teplota na väčšine územia presahuje 20°C. Január a február sú najhorúcejšie mesiace, najchladnejšie býva v júni a júli. Potrebovať budete zväčša len ľahké oblečenie, na severe však počas obdobia dažďov aj nepremokavú bundu a v zime v centrálnych oblastiach teplý sveter alebo vetrovku. Intenzita slnečného žiarenia je silná, preto sa odporúča používanie opaľovacích krémov s vyšším ochranným faktorom /30 a viac/.

 iSydney - podnebie s teplotami od priemeru 16°C v zime po 26°C priemernej letnej teploty, teploty nad 30°C v lete nie sú zriedkavosťou. Zrážky do 130 mm po celý rok.
 iMelbourne: - pomerne vyrovnaná zrážková činnosť po celý rok (do 60 mm), letné teplotné maximá presahujú 20°C, zimné teploty zvyknú klesať pod 10°C.
 iBrisbane: - svojím príjemným subtropickým podnebím je jedným z najslnečnejších austrálskych hlavných miest, od decembra do februára tu teploty dosahujú 30°C. Pomerne rovnomerné zrážky počas celého roka, najmä od decembra do marca.
 iPerth - po celý rok rok prevažne slnečné mesto. Letá (od decembra do februára) sú horúce s teplotami až okolo 30°C, zimy (jún – august) mierne. Severné oblasti majú tropické podnebie, južnejšie subtropické až mierne.
 iDarwin - subtropické podnebie s dvoma ročne sa striedajúcimi obdobiami sucha a dažďov. Počas obdobia sucha (od mája do októbra) sa teploty pohybujú od 18°C do 30°C a vôbec neprší, resp. len veľmi málo. Pre obdobie dažďov (od novembra do apríla) sú typické početné zrážky.
 iCanbera - v letných mesiacoch veľmi teplo (25°C - 30°C) s malým množstvom zrážok. V zime občasné sneženie a početnejšie dažde. V zime sa odporúča nepremokavé oblečenie.
 iAlice Springs - väčšinu roka teplo s minimálnymi ročnými zrážkami, od októbra do marca zvyknú teplotné maximá presahovať aj 30°C.
 iCairns - známe po celý rok teplou tropickou klímou, kde je počasie ako balzam a teploty sa pohybujú od 26°C v júli a auguste do 35°C v januári a februári. Najviac zrážok je od januára do marca.
 iHobart - mierne podnebie s menej teplými letami (od decembra do marca len okolo 20°C) a chladnými zimami (až do -10°C od apríla do novembra) vytvára ideálne prostredie pre štúdium či cestovanie. Zrážková činnosť je tu po celý rok pomerne vyrovnaná (do 60 mm).

Austrália je už 50 miliónov rokov izolovaná od ostatného sveta. Aj preto má rastlinstvo a živočíšstvo Austrálie svojrázny charakter, aký mnohokrát inde na svete nenájdete. Vďaka dostatočnej vzdialenosti od ostatných kontinentov sveta sa rastlinstvo rozvinulo do unikátnych foriem. Klimatické a pôdne podmienky v Austrálii sú ideálne pre vznik mnohých druhov kvetov – a to od husto rastúcich červených gumovníkov lemujúcich brehy vodných tokov až po drobné alpské zvončeky vo vyššie položených oblastiach. Región každého austrálskeho štátu má aj svoj vlastný rastlinný emblém. Medzi najznámejšie druhy patria Waratah, Flannel Flower, Desert Pea, Christmas Bush či Kangaroo Paw.
Až do príchodu bielych usadlíkov žili vzácne austrálske zvieratá v úplnej izolácii. Niektoré privezené zvieratá (zajace, ovce a byvoly) sa prispôsobili novému prostrediu až tak, že sa bujne rozmnožujú, čo spôsobuje ekologické problémy. Austrália je domovom asi 240 druhov cicavcov, z toho 119 druhov vačkovcov, 520 druhov vtákov, medzi nimi vyše 700 druhov papagájov, 380 druhov plazov, 122 druhov žiab, 180 druhov sladkovodných rýb a niekoľko desiatok tisíc druhov hmyzu. K najznámejším zvieratám v Austrálii patria klokan (Kangaroo), koala, vtákopysk (Platypus), Labuť čierna, Wombat, Dingo, Emu a Echidna. Austrália sa pýši množstvom národných parkov (vyše 2000!) a prírodných rezervácií, dažďových pralesov, nachádza sa tu 11 svetových chránených oblastí.